tomas

Minimalizmus a zero waste vo svete konzumu

Všetkého veľa škodí. Uvedomelé kultúry, kde sa konzum zažral až do poslednej ľudskej bunky, ho začínajú odmietať. Prechádzajú k trendom ako zero waste a minimalizmus. Prečo sa to deje?

Nebolo tomu tak dávno, čo si ľudia na Slovensku mohli dovoliť veľmi málo. Po otvorení hraníc sa veci postupne menili. Ľudia chceli dopriať sebe aj svojim deťom viac. To samo o sebe nie je zlé. Ale ani prosperita nemôže rásť donekonečna. Inak ide na úkor druhých. S globalizáciou a masovou výrobou nie je dnes problém objednať si za pár eur či dokonca desiatky centov výrobky z druhej polovice našej zemegule.

Neustále rastúca materiálna prosperita ide na úkor druhých ľudí.

Krajiny, kde bol životný štandard dlhodobo vyšší však začali prichádzať na problémy konzumného spôsobu života. Tým najbadateľnejším je odpad a s ním súvisiace problémy týkajúce sa životného prostredia. Myšlienka zero waste (v slovenčine nulový odpad) začala rásť okolo roku 2000. Môžeme ju definovať ako etický, ekonomický, efektívny a vizionársky cieľ, ktorý má viesť ľudí k zmene ich životného štýlu a postupov tak, aby napodobňovali udržateľné prírodné cykly, kde sú všetky vyradené materiály navrhnuté tak, aby mohli byť znovu použité.

Zero waste preslávila aj autorka Bea Johnson, ktorá vo svojej knihe Domácnosť bez odpadu uvádza päť krokov (5 R – v zátvorkách nižšie originálne názvy v angličtine), ktorými by sa mala viesť domácnosť, ktorá chce výrazne znížiť svoje odpady a teda znížiť negatívny vplyv na životné prostredie:

  • Zamietni (Refuse) – neboj sa povedať nie a odmietnuť, čo nepotrebuješ
  • Zredukuj (Reduce) – čo skutočne potrebuješ a nemôžeš zamietnuť
  • Znovu použi (Reuse) – a oprav, čo nemôžeš zamietnuť nebo zredukovať
  • Zrecykluj (Recycle) – čo nemôžeš zamietnuť, zredukovať, alebo znovu použiť
  • Zvyšok skompostuj (Rot)

Tieto princípy si získavajú fanúšikov po celom svete. A nielen fanúšikov, ale aj nasledovateľov, ktorým sa zdá, že život s menším množstvom vecí môže byť skutočne kvalitnejší. Podobný princíp hlása aj minimalizmus.

Minimalizmus je o určení priorít, nezahlcovaním sa zbytočnosťami a zameraním sa na podstatné veci v živote človeka. Je aj o tom, aby veci nevlastnili nás, ale aby sme boli my tí, ktorým veci slúžia.

Viac sa o mojom vnímaní minimalizmu dočítate aj v nedávnom rozhovore na stránke Postoj.sk. Ľudia, ktorí začali uplatňovať princípy minimalizmu tvrdia, že im pomohli v nasledovných oblastiach:

  • Zbaviť sa nadbytočných vecí
  • Odstrániť neustálu nespokojnosť
  • Žiť v danom okamihu
  • Uskutočňovať skryté sny
  • Zamerať sa viac na zdravie
  • Vytvoriť viac ako spotrebovať
  • Rozvinúť svoju osobnosť

Tieto princípy poukazujú na to, že bezbrehý konzumizmus skutočne neprospieva a uvádza nás do čoraz väčšieho chaosu. Riadiť svoj život efektívne môžeme iba vtedy, keď neslúžime veciam. Tieto princípy nám v tom môžu pomôcť. Nemusí to však znamenať, že sa odteraz presťahujeme na farmu a budeme žiť „bio eko raw“ život a obliekať si čistú ľanovú vrecovinu. Extrémizmus ponúka síce rýchle, no často nedomyslené riešenia. Zároveň je škoda, že sa v dnešnom svete nálepka „zero waste“ a „eko“ stali v mnohých prípadoch iba marketingovým nástrojom, nie skutočným hľadaním riešení vo výrobných procesoch.

Ak chceme zlepšiť náš život a urobiť niečo aj pre našu Zem, začnime pomaly. Krok po kroku s riešeniami, ktoré nám pasujú. Skúšajme a zistime, čo nám vyhovuje. Na Slovensku vzniklo v poslednej dobe množstvo bezobalových obchodov, ktoré nás môžu inšpirovať. Každopádne, poďme spolu hľadať riešenia, ktoré nás posúvajú udržateľne a solidárne dopredu.

Za sobi.eco tím, Tomáš Horváth

4 tipy na jarné upratovanie, ktorým nezaťažíme seba ani prírodu

Nastal čas konečne sa zbaviť starých harabúrd, ktoré sa kopia v našich domácnostiach a ktoré sme roky presúvali z miesta na miesto v domnienke, že sa raz ešte zídu. Pohľad na vypratanú pivnicu a šatník dokáže u človeka vyvolať pocit spokojnosti či dokonca úľavu. Na druhej strane, pohľad na povaľujúci sa odpad či čierne skládky až taký prívetivý nie je. Spravme si poriadok v našich domácnostiach i v kanceláriách, skúsme však nami nepotrebné veci hneď nevyhadzovať.

1. OPRAVME TO

Nefunkčné hračky či elektroniku skúsme najprv svojpomocne opraviť. Ak je to nad naše sily, zverme túto úlohu do rúk renomovaným firmám. Ešte lepšie však spravíme, ak oslovíme a podporíme miestne malé špecializované firmy či drobných živnostníkov.

2. DARUJME TO ZA ODVOZ

Funkčné, no pre nás nepotrebné veci nemusia skončiť v koši. Naopak, mnohým ľuďom ešte určite poslúžia. Či už je to elektronika, nábytok, vždy sa nájde niekto, kto bude mať o túto „zbytočnosť“ záujem a komu urobí radosť na ďalšie roky. Taktiež už nami obnosené oblečenie môžeme dať do sekáčov. Alebo zimné oblečenie ocenia niektoré občianske združenia, ktoré sa venujú pomoci  ľuďom bez domova či sociálne slabším rodinám.

3. PRETRIEĎME TO

Ak už si naozaj myslíme, že naše nepotrebné veci sa už nedajú opraviť, alebo už ani nikto druhý o ne nebude mať záujem, tak ich jednoducho vyhoďme! Berme však ohľad na životné prostredie a skúsme odpad separovať. Triediť sa dá takmer všetko a takmer na každom kroku prostredníctvom kontajnerov. Tie, už ako vieme, sú farebne rozlíšené a  sú určené pre bežný domáci odpad. Pre objemnejší, pripadne nebezpečný odpad, slúžia zberné miesta či dvory, kde sa môžeme bez poplatku svojho odpadu zbaviť. Nefunkčné spotrebiče môžeme odovzdať aj u väčších predajcov elektroniky, ktorí z nich použijú diely na ďalšiu výrobu. Staré oblečenie, ktoré nevieme už nikomu posunúť, môžeme hodiť do kontajnerov Ekocharity, kde ho následne vytriedia a spracujú.

4. PRIDAJME STARÝM VECIAM NOVÚ FUNKCIU

Je to ďalšia z možností ako nakladať s odpadom. Príkladom môže byť starý nábytok, ktorý môžeme buď renovovať, alebo materiál z neho použiť na výrobu políc či nových skríň. Ojazdené pneumatiky sa dajú zužitkovať ako kvetináče či hojdačky. Taktiež z obnoseného šatstva sa dá zošiť nové oblečenie či módne doplnky. Na tomto princípe vznikla aj naša značka sobi.eco, ktorá staré oblečenie a plasty premieňa na obaly na notebooky, tablety či fľaše.

Takže, pustime sa do upratovania, ale myslime pri tom na prostredie okolo nás. A pred ďalším nákupom sa zamyslime, či danú vec naozaj potrebujeme. Celosvetovo totiž nakúpime 80 miliárd kusov oblečenia za rok, čo predstavuje o 400% oblečenia viac, ako pred 20 rokmi a každoročne vyhodíme toľko plastov, že by dokázali obkolesiť Zem 4 krát. Zdroje našej planéty sa míňajú, množstva ponúkaných opotrebovaných vecí je už častokrát nadbytok a recyklačné kapacity na rastúce množstvo odpadu nestačia… Preto po jarnom upratovaní zvažujme nutnosť našich ďalších nákupov.

autor: Fedor Matúš, dobrovoľník v tíme sobi.eco

Partneri a donori

Žiadne produkty v košíku.

Call Now Button