Všetkého veľa škodí. Uvedomelé kultúry, kde sa konzum zažral až do poslednej ľudskej bunky, ho začínajú odmietať. Prechádzajú k trendom ako zero waste a minimalizmus. Prečo sa to deje?
Nebolo tomu tak dávno, čo si ľudia na Slovensku mohli dovoliť veľmi málo. Po otvorení hraníc sa veci postupne menili. Ľudia chceli dopriať sebe aj svojim deťom viac. To samo o sebe nie je zlé. Ale ani prosperita nemôže rásť donekonečna. Inak ide na úkor druhých. S globalizáciou a masovou výrobou nie je dnes problém objednať si za pár eur či dokonca desiatky centov výrobky z druhej polovice našej zemegule.
Neustále rastúca materiálna prosperita ide na úkor druhých ľudí.
Krajiny, kde bol životný štandard dlhodobo vyšší však začali prichádzať na problémy konzumného spôsobu života. Tým najbadateľnejším je odpad a s ním súvisiace problémy týkajúce sa životného prostredia. Myšlienka zero waste (v slovenčine nulový odpad) začala rásť okolo roku 2000. Môžeme ju definovať ako etický, ekonomický, efektívny a vizionársky cieľ, ktorý má viesť ľudí k zmene ich životného štýlu a postupov tak, aby napodobňovali udržateľné prírodné cykly, kde sú všetky vyradené materiály navrhnuté tak, aby mohli byť znovu použité.
Zero waste preslávila aj autorka Bea Johnson, ktorá vo svojej knihe Domácnosť bez odpadu uvádza päť krokov (5 R – v zátvorkách nižšie originálne názvy v angličtine), ktorými by sa mala viesť domácnosť, ktorá chce výrazne znížiť svoje odpady a teda znížiť negatívny vplyv na životné prostredie:
- Zamietni (Refuse) – neboj sa povedať nie a odmietnuť, čo nepotrebuješ
- Zredukuj (Reduce) – čo skutočne potrebuješ a nemôžeš zamietnuť
- Znovu použi (Reuse) – a oprav, čo nemôžeš zamietnuť nebo zredukovať
- Zrecykluj (Recycle) – čo nemôžeš zamietnuť, zredukovať, alebo znovu použiť
- Zvyšok skompostuj (Rot)
Tieto princípy si získavajú fanúšikov po celom svete. A nielen fanúšikov, ale aj nasledovateľov, ktorým sa zdá, že život s menším množstvom vecí môže byť skutočne kvalitnejší. Podobný princíp hlása aj minimalizmus.
Minimalizmus je o určení priorít, nezahlcovaním sa zbytočnosťami a zameraním sa na podstatné veci v živote človeka. Je aj o tom, aby veci nevlastnili nás, ale aby sme boli my tí, ktorým veci slúžia.
Viac sa o mojom vnímaní minimalizmu dočítate aj v nedávnom rozhovore na stránke Postoj.sk. Ľudia, ktorí začali uplatňovať princípy minimalizmu tvrdia, že im pomohli v nasledovných oblastiach:
- Zbaviť sa nadbytočných vecí
- Odstrániť neustálu nespokojnosť
- Žiť v danom okamihu
- Uskutočňovať skryté sny
- Zamerať sa viac na zdravie
- Vytvoriť viac ako spotrebovať
- Rozvinúť svoju osobnosť
Tieto princípy poukazujú na to, že bezbrehý konzumizmus skutočne neprospieva a uvádza nás do čoraz väčšieho chaosu. Riadiť svoj život efektívne môžeme iba vtedy, keď neslúžime veciam. Tieto princípy nám v tom môžu pomôcť. Nemusí to však znamenať, že sa odteraz presťahujeme na farmu a budeme žiť „bio eko raw“ život a obliekať si čistú ľanovú vrecovinu. Extrémizmus ponúka síce rýchle, no často nedomyslené riešenia. Zároveň je škoda, že sa v dnešnom svete nálepka „zero waste“ a „eko“ stali v mnohých prípadoch iba marketingovým nástrojom, nie skutočným hľadaním riešení vo výrobných procesoch.
Ak chceme zlepšiť náš život a urobiť niečo aj pre našu Zem, začnime pomaly. Krok po kroku s riešeniami, ktoré nám pasujú. Skúšajme a zistime, čo nám vyhovuje. Na Slovensku vzniklo v poslednej dobe množstvo bezobalových obchodov, ktoré nás môžu inšpirovať. Každopádne, poďme spolu hľadať riešenia, ktoré nás posúvajú udržateľne a solidárne dopredu.
Za sobi.eco tím, Tomáš Horváth
