Kráľ start-upov a nápadov, boli sme v Berlíne

Drevené bicykle, topánky z odpadu a iné. To bolo na Zero Waste Festivale v Berlíne. Avšak už samotné mesto ponúka viacero alternatív k bežnému konzumnému fungovaniu. Od mnohých cyklochodníkov, cez zdieľané bicykle, elektrokolobežky či carsharing, teda spôsob, kedy necestuje každý vo svojom vlastnom aute.

Zero Waste Festival sa konal vo vonkajších priestoroch Malzfabrik v Berlíne a prepojil rôznych eko nadšencov, firmy, iniciatívy, projekty a nápady. Na podujatiach tohto typu dokážete načerpať mnoho inšpirácie pre zníženie nášho dopadu na životné prostredie, spestrenie každodenného života a dozvedieť sa rôzne zaujímavosti počas prednášok a workshopov.

Stretli sme sa napríklad so zakladateľmi značky Effekt footwear, ktorých misiou je vytvoriť tie najudržateľnejšie tenisky na svete. Sú vyrobené z plastov z oceánov a recyklovaného módneho odpadu. Určite odporúčame pozrieť sa na ich nápad.

Počas nášho pobytu v Berlíne sme využili niekoľko spôsobov prepravy po meste. Išli sme mestskou hromadnou dopravou, metrom, zdieľaným bicyklom i zdieľanou elektrokolobežkou. Najviac sa nám páčila cesta bicyklom, pričom v Berlíne je bicyklovanie silne integrované v DNA mesta a máte mnoho ciest, kadiaľ ísť, ako aj viacero poskytovateľov zdieľaných bicyklov.

V Berlíne pribudne približne 500 nových technologických start-upov ročne, čím sa toto mesto stáva mimoriadne zaujímavým pre mladých inovátorov, značky i investorov. Berlín má rýchlo rastúcu schému podpornej infraštruktúry pre start-upy a mesto ponúka množstvo inkubátorov, akcelerátorov a coworkingových priestorov.

Tešíme sa, že aj v Bratislave a iných mestách na Slovensku dostávajú zaujímavé nápady priestor, ako sme napríklad my dostali v inkubátore Národného podnikateľského centra Slovak Business Agency. Čo by sme ocenili v našom hlavnom meste Slovenskej republiky je, keby poskytovalo širší priestor pre alternatívne formy dopravy, najmä, že zabezpečí cyklistom bezpečnú jazdu. Nielen, že to odľahčí dopravu, ale aj pomôže k čistejšiemu vzduchu, ktorý každý deň dýchame a ovplyvňuje naše zdravie.

Spúšťame projekt Multiplikátori udržateľnosti

Ako budeme žiť v našej krajine a na našej planéte o dva, desať či tridsať rokov? Časť úlohy je aj na nás samých, aby sme boli inšpiráciou a postupne menili prostredie okolo seba.

Našim novým projektom chceme hravou formou informovať ľudí o súčasných ekologických riešeniach, o inováciách, ale aj o dopadoch zmeny klímy a napojiť ich na realitu života. Vďaka projektu si budeme môcť lepšie uvedomiť, že aj my sme súčasťou riešenia pre lepšiu budúcnosť. Našou víziou je vytvoriť multiplikátorov myšlienky uvedomelého správania.

V rámci projektu spustíme niekoľko súťaží na našich sociálnych sieťach, kedy budete môcť vyhrať eko produkty s inšpiratívnou potlačou. Sledujte nás na Facebooku a Instagrame a zapojte sa do súťaží už čoskoro.

Hlavný partner Férová Nadácia O2

Stali sme sa víťazom Enviroceny Atlas

Na Deň Zeme, 22.4.2021, sa konalo slávnostné udeľovanie Envirocien Atlas Nadácie VÚB. Sme nesmierne vďační, že v rámci mimoriadne zaujímavých a prínosných projektov, sme sa stali víťazom kategórie Eko startupy.

Známy greenfluencer Michal Sabo odovzdal ocenenie Atlas Tomášovi Horváthovi zo sobi.eco

Ocenenie Atlas sa udeľovalo po prvý krát. Má za cieľ povýšiť ochranu Zeme a slovenskej prírody na svoju top prioritu. Ako uvádza organizátor súťaže, Nadácia VÚB, zmena klímy a ekosystémov predstavujú globálnu výzvu, ktorá sa týka každého jedného z nás. Ocenením chce nadácia zabezpečiť pokračovanie nádejných environmentálnych projektov na Slovensku.

DEŇ ZEME 2021

Oslava sviatku Dňa Zeme začala diskusiou s výstižným názvom “Vizionári” s členmi poroty a ďalšími vzácnymi hosťami, ktorú moderovala Zlatica Puškárová.

Pri príležitosti Dňa Zeme sa konala online konferencia VIZIONÁRI

Porotu ocenenia Atlas tvorili skúsení odborníci, ktorým príroda a spoločnosť, v ktorej žijeme nie je ľahostajná. Boli nimi Martin Hojsík, poslanec Európskeho parlamentu a environmentálny konzultant, Michal Sabo, popredný “greenfluencer” na Slovensku, Petra Csefalvayová, odborníčka na cirkulárnu ekonomiku, Peter Medveď, riaditeľ nadácie Ekopolis, a Erik Baláž, environmentalista.

VIZIONÁRI

Diskusie sa z poroty ocenenia Atlas zúčastnili Michal Sabo, Petra Csefalvayová, Erik Baláž, ako aj Ján Budaj, minister životného prostredia SR, a Martina Hrivnáková, riaditeľka korporátnej a marketingovej komunikácie VÚB. Michal Sabo výstižne poznamenal, že pre zmene klímy neriešime, či prežije Zem, ale či prežijeme my na nej. Je naozaj potrebné pozerať sa na zmenu klímy inou optikou. Ako zdôraznila Petra Csefalvayová, už nám nestačia iba iskierky, my potrebujeme zažať oheň. Ale taký, ktorý neprodukuje emisie. Taktiež upozornila na dôležitý aspekt udržateľného spôsobu života, a to “dobrovoľnú skromnosť”. V diskusii sa veľa rozprávalo aj o Pláne obnovy, ktorý má za cieľ posunúť našu krajinu na úplne novú úroveň. Minister životného prostredia SR, Ján Budaj, vysvetlil, že cieľom je napríklad dosiahnuť o 30% lepšiu energetickú bilanciu budov a schéma na dotácie pre domy by mohla byť spustená už v lete tohto roku. Pán minister poukázal na značné medzery v slovenskej legislatíve, ktorá napríklad neumožňujú použiť stavebný materiál zo zbúranej stavby. Pritom už len výroba tehly je energeticky veľmi náročná. Svoje myšlienky zakončil slovami, že životné prostredie sa rovná kultúre. Potrebujeme dosiahnuť kultúrny postoj ako spoločenstvo žijúce na Slovensku, žijúce na Zemi.

Dobrý vzťah k Zemi budeme mať vtedy, keď budeme mať kultúru. (Ján Budaj, minister životného prostredia SR)

VÍŤAZI OCENENIA ATLAS

Dokopy sa do prvého ročníka Enviroceny Atlas prihlásilo 177 projektov z celého Slovenska. V jednotlivých kategóriách boli ocenené nasledovné projekty: 

Najlepší projekt miestnej samosprávy: obec Kladzany

Zelená ekonomika: spoločnosť JRK Slovensko

Klíma: Iniciatíva Klíma ťa potrebuje

Osveta: Centrum environmentálnych aktivít z Trenčína

Eko-startupy: sobi, o.z. (sobi.eco)

Biodiverzita: Združenie Slatinka zo Zvolenskej Slatiny

Motto ocenenia Atlas znie: Spoločne môžeme zmeniť našu spoločnosť k lepšiemu. Začnime od seba.

SAMI BY SME TO NEDOKÁZALI

Tak ako Nadácia VÚB, aj my sme presvedčení, že je potrebné začať od seba a spolu môžeme inšpirovať ďalších. Sme nesmierne vďační všetkým, ktorí sa k nám už pridali a vďaka ktorým sme mohli značku sobi.eco začať budovať. V prvom rade nášmu spoluzakladateľovi Martinovi Malinovi a chránenej dielni Kataríny Pľutovej v Kežmarku, kde s láskou šijú produkty. Taktiež Centru rodiny v Dúbravke, s ktorými sme pripravili nejednu špeciálnu edíciu eko produktov, workshopy pre študentov i verejnosť či iné osvetové aktivity. V začiatkoch nám pri minimalistickom dizajnovaní pomáhala aj Mária Štraneková, neskôr Ráchel Dudová a Katarína Filipová. V našej tvorbe a osvete nám dodáva inšpiráciu a spolupracuje s nami aj Katarína Peterová, známa ako La Florita. Vďaka vzájomnej spolupráci s Emou Ondrejkovou a jej značkou ReTie vznikol aj prvý spoločný produkt – pánsky motýlik z recyklovaného textilu a starých kravát. Nastavovať procesy nám pomáha Slovak Business Agency, ktorá nám poskytla aj kancelársky priestor v inkubátore Národného podnikateľského centra. Taktiež sme veľmi vďační agentúre Elite – Monday Lovers, režisérovi Lukášovi Kodoňovi a celému realizačnému tímu za prípravu promo videa a Adele Vinczeovej, ktorá sa stala jeho tvárou. Teší nás, že môžeme byť súčasťou iniciatív Obleč sa doma či Doma nakupujem. A v neposlednom rade chceme poďakovať našim rodičom, ktorí nás od detí až po dnes podporujú vo všetkých aktivitách a taktiež mnohým ďalším dobrodincom. Ďakujeme, vďaka vám sa nám podarilo založiť a začať budovať značku sobi.eco založenú na princípe solidarity a lásky k ľuďom a prírode a sme nesmierne vďační za získanie ocenia Atlas, vďaka ktorému budeme môcť našu činnosť a spolupráce ešte viac rozvíjať. 

Pokiaľ ste nestihli priamy prenos, dokumentárny film s oceňovaním si môžete pozrieť na YouTube nižšie. Viac informácií o ocenení nájdete na: https://www.nadaciavub.sk/atlas/

A čo nosíte vo svojej taške vy?

Adela Vinczeová a taška sobi.eco

Adela Vinczeová nazrela do našej tašky a našla v nej lásku k ľuďom i prírode, pretože sobi.eco produkty sú vyrobené z recyklovaného textilu a plastov v chránených a sociálnych dielňach na Slovensku. Veríme, že ľudský, etický a ekologický prístup je správnou cestou a chceme naďalej podporovať férovú prácu ľudí a ohľaduplný prístup k životnému prostrediu. Pridáš sa k nám?

Naša kampaň, ktorá poukazuje na to, že aj našimi vecami vyjadrujeme hodnoty, ktoré podporujeme, ktoré žijeme. Pre nás je to láska k ľuďom i prírode, dôvod, prečo vôbec naša značka vznikla.

Za prípravu kampane a spotu ďakujeme agentúre Elite – Monday Lovers, režisérovi Lukášovi Kodoňovi a celému realizačnému tímu. Za podporu myšlienky skvelej Adele Vinczeovej.

Eko adventný kalendár lásky

Môžeš si vyrobiť aj ty 😉

Čo potrebujeme?

Máte doma staré látky a gombíky po prababičke či od vašej tety? Naša stará mama nám bola veľkým príkladom, ako všetko vedela zužitkovať. Nití a bavlniek mala dosť, všetko zašívala a štopkala. Keď sa oblečenie už úplne zničilo, odstrihla z neho aspoň gombíky, keby zase inde odpadli a bolo by ich treba. Otvorili sme doma krabicu po našej starej mame a pohľadali vhodný materiál. Vybrali sme a nakombinovali s ďalším, ktorý sme našli doma. Na výrobu adventného kalendára sme si nachystali:

> Tvrdá látka – ak máte odrezok z koberca alebo niečo podobne pevné, poslúži nám na výrobu adventného kalendáru v tvare stromčeka. My sme použili náš recyklovaný materiál z textilu. Ak nemáme, nevadí, klasický adventný kalendár je predsa obdĺžnikový, tak stačí kus kartónu.

> Mäkká látka – môžeme aj viac vzorov látok pripraviť. My sme použili 3 druhy. Jednu na obalenie tvrdej látky (kto pracuje s kartónom, tak na obalenie kartónu) a dve na výrobu vrecúšok, no môžu byť aj jednofarebné alebo každé inej farby, závisí aké látky doma nájdeme a na vašom vkuse 😊

> 24 gombíkov – na prišitie ako ozdoby na kalendár, na ktoré budeme vešať vrecúška a kartičky s číslami. Kľudne rôznych farieb.

> Suchý zips / gombíky / magnetické uzávery – čo nájdeme doma na uzavretie kalendáru 3D v tvare stromčeka.

> Tvrdý papier – zo starých katalógov sme odstrihli nepotlačené kúsky.

> Nite na šitie a bavlnky – na vešanie visačiek.

> Stužky – použili sme odstrihnuté stužky z oblečenia a iné odložené stužky z rôznych darčekov.

A k tomu stačí zobrať ihlu, šitie vieme prispôsobiť na minimum, no samozrejme, kto vie na stroji, tak má uľahčenú prácu. Nachystáme si kriedu, nožnice, špendlíky, pravítko a niečo okrúhle, ak idete robiť kalendár v tvare stromčeka. Pomohli sme si veľkým lavórom po starej mame. Na visačky potrebujeme aj dierkovačfixku či pečiatky s číslami.

Ako si ho urobíme?

1. Zoberieme tvrdú látku. My sme použili látku z recyklovaných starých textílií, z ktorej vyrábame naše sobi.eco výrobky. Veľkosť závisí od vás, ako veľký stromček chcete vyrobiť. V našom prípade sme použili kus dlhý 78 cm a široký 38 cm. Zobrali sme lavór na obkreslenie polkruhu. Keďže ten bol menší a nič väčšie sme po ruke nemali, pomáhali sme si pravítkom a pridali ešte 15 cm pri značení polkruhu.

2. Stočíme polkruh do tvaru stromčeka a prišpendlíme si ho.

3. Urobíme kriedou čiaru pri prekrytí dvoch vrstiev.

4. Zoberieme suchý zips a dáme jednu jeho časť pozdĺž vnútornej strany kriedovej čiary, prichytíme špendlíkmi a prišijeme.

5. Druhú stranu suchého zipsu prišijeme na protiľahlú stranu po jej dĺžke.

6. Ak chceme, môžeme ešte tvrdú látku prekryť inou látkou pre lepší efekt. Zobrali sme bielu látku z recyklovaných plastov, ktorá dodá stromčeku zasnežený vzhľad. Obkreslíme si polkruh z tvrdej látky na mäkkú látku, môžeme polkruh aj o niečo skrátiť za pomoci pravítka, čím bude stromček vyzerať, že má aj podstavec. Označíme na mäkkej látke, odkiaľ začína našitý suchý zips na tvrdej látke a tú z mäkkej látky odstrihneme. Prišijeme mäkkú látku o tvrdú.

7. Rozmiestnime 24 gombíkov na mäkkú látku a prišijeme. Mali sme rôzne pestrofarebné po našej starej mame. Keďže to boli už raz používané gombíky, tak z každého druhu len po pár kusov, najkrajší sme dali na špic.

8. Pripravili sme si 24 kartičiek z tvrdého papieru, napríklad zo starých katalógov. Predierkovali sme ich.

9. Na kartičky napíšeme čísla od 1 do 24 alebo ich opečiatkujeme. Cez kartičky prevlečieme bavlnku.

10. Pripravíme si 24 vrecúšok. Kto má stroj a chuť, môže vrecúška šiť. My sme si natrhali z látky štvorce (veľkosť závisí od toho, čo do vnútra chcete dať). Naše sú približne 10 cm x 10 cm. Do vnútra sme zabalili cukríky a obviazali každé vrecúško stužkou tak, aby nám vznikla slučka na zavesenie.

11. Na gombíky zavesíme kartičky s číslami a vrecúška so sladkosťami.

Ak robíme 2D kalendár, tak namiesto tvrdej látky zoberieme kartón a vystrihneme z neho obdĺžnik podľa veľkosti, ktorú preferujeme. Obalíme ho látkou, ktorú zo zadnej strany o kartón prichytíme, napríklad prišitím či zacvaknutím. Pokračujeme našívaním gombíkov a ďalšími krokmi podľa návodu vyššie.

Ako ho používať?

Každý deň otočíme visačku s číslom, ktoré pripadá na daný deň a napíšeme, komu sme aký dobrý skutok urobili. Zvesíme si vrecúško a pozrieme sa, aká sladkosť je v ňom ukrytá. Tak sa každý deň potešíme nielen my, no ako nám niekto urobil radosť, tak aj my ju niekomu urobíme. 😊

Aké sú výhody tohto adventného kalendára?

> Je ekologický, vznikol upcykláciou starých látok, a tým je šetrný k prírode. Vydrží nám dlho, po advente ho ľahko zložíme a odložíme na ďalší rok. Stačí potom vyrobiť len papierové kartičky a doplniť sladkosti.

> Umožňuje do vrecúšok ukryť obľúbené sladkosti vašich detí. Kto má čas a chuť, môže si ich aj vyrobiť, kľudne aj v zdravej variante. 😊

> Učí prijímať a zároveň aj dávať. Motivuje pamätať na robenie dobrých skutkov, aby sme mali všetci sladší život. 😉

> Je to jedinečný originálny kus z lásky ručne robený pre našich milovaných.

Tento workshop vznikol vďaka Nadácii mesta BratislavaCentru rodiny v Dúbravke v spolupráci so sobi.eco. Pôvodne sme ho plánovali urobiť osobne, no kvôli bezpečnostným opatreniam sme jeho formu upravili, aby sme mohli tvoriť v zdraví z domu.

Želáme vám všetkým, nech je adventný čas a Vianoce plné lásky, ktorá nech vám vydrží aj každý deň v novom roku 😊

Lásku k prírode. A čo nosíš vo svojej taške ty?

Bola to práve láska k ľuďom a prírode, ktorá nás priviedla k založeniu značky sobi.eco

O tom je aj naša nová kampaň, ktorá poukazuje na to, že nám skutočne záleží na ochrane nášho spoločného domova. Chceme žiť v mieri s inými ľuďmi, v biodiverzite a kráse prírody.

Mnohé miesta na Zemi sa stávajú neobývateľnými

V dobe, kedy máme kvôli zmene klímy dvojnásobok prírodných katastrof, ako tomu bolo v roku 2000, v čase keď v zime prestávame stavať snehuliakov a v predstave, že kvôli nehostinným životným podmienkam bude do roku 2050 na svete 200 miliónov klimatických utečencov, si nechceme zatvárať oči a prizerať sa. Chceme byť súčasťou pozitívnej zmeny.

Naše oblečenie, laptopy, mobily a mnoho ďalšieho, čo používame, boli vyrobené cez pol Zeme. A nehľadiac na to, čo sa ukrýva za týmito produktmi, spôsobujeme našej planéte prehrievanie a meníme jej charakter. Od topenia ľadovcov, extrémnych výkyvov počasia, rozširovanie púští a následky, akými sú väčšia potravinová neistota, rozširujúce sa nepokoje v súvislosti s klimatickou migráciou, či s ohľadom na zdroje pitnej vody. Mnohé miesta na Zemi sa stávajú neobývateľnými, iným hrozí zaniknutie pri zvyšujúcej sa hladine oceánov.

Tam, kde je počasie extrémnejšie, prichádzajú aj extrémnejšie zmeny. Existuje reálne prepojenie nášho nákupného správania s našim životným štýlom a so životmi ľudí žijúcich tisíce kilometrov od nás. Pokiaľ nechceme žiť egoistický život v uzavretej bubline, je potrebné si túto skutočnosť často pripomínať. Mladí ľudia vnímajú globálne trendy silnejšie, než staršie generácie. No staršie generácie môžu zasa mladých naučiť, ako si oni v minulosti zo zničenej duše z bicykla nastrihali gumičky, do použitých krabíc od mlieka zbierali vajíčka, nosili niektoré kusy oblečenia takmer celý život s tým, že si oblečenie či rôzne prístroje sami opravovali, alebo si ich dávali opraviť, nekupovali stále nové veci.

Každá jedna vec totiž stojí mnoho energie a zdrojov. Tak ľudských, ako aj tých prírodných. Napríklad na výrobu jedného trička sa spotrebuje približne 2700 litrov vody. Už takmer 50 rokov žijeme na ekologický dlh. Pre náš spôsob života by sme potrebovali 1,6 planéty Zem. To znamená, že prírodné zdroje míňame rýchlejšie, ako je ich Zem schopná nahradiť. Vedeli ste, že 28% celosvetového príjmu, z ktorého je významná časť domácností s nízkym príjmom, je závislého na zdravom životnom prostredí? Bez politík a opatrení na riešenie zmeny klímy sa odhaduje, že sa do roku 2030 dostane do chudoby ďalších 100 miliónov ľudí.

Naše produkty vyjadrujú naše hodnoty, nás samých

Naša kampaň odkazuje na to, že produkty, ktoré kupujeme, využívame či nosíme, vyjadrujú naše hodnoty a nás samých. V dnešnej dobe dokážeme zistiť mnoho o značkách a ich praktikách, o politikách a ich vplyvoch. Nie každý z nás dokáže ovplyvniť globálne praktiky. Ale každý z nás je zodpovedný za svoju časť, pretože všetci sme obyvatelia tej istej Zeme. Každý dokážeme meniť veci iným spôsobom, máme rôzne talenty, rôzne nápady. Pre každého to môže znamenať niečo iné.

Tu je niekoľko tipov, ako začať:
* zamysli sa pred nákupom, či danú vec skutočne potrebuješ,
* keď nakupuješ, venuj pozornosť pôvodu produktu a aké sú za ním hodnoty,
* vyskúšaj bezobalové produkty, napríklad aj na sobotné upratovanie,
* neplytvaj jedlom, snaž sa ho mať tak akurát a zo zbytkov niečo kreatívne vymyslieť,
* mať menej kvalitnejších vecí robí život lepším, ako vlastniť mnoho nepotrebných lapačov prachu,
* lokálne produkty zanechávajú menšiu uhlíkovú stopu,
* máme tu tiež pomôcku 5R – refuse, reduce, reuse, repair, recycle; teda odmietni (čo nepotrebuješ), zredukuj (objem vecí), znovu použi (buď sám, prípadne posuň druhým ľuďom), oprav (namiesto kúpy novej veci), recykluj (nájdi potenciálnemu odpadu nové využitie).

Naše produkty sú vyrobené z recyklovaného textilu a recyklovaných plastov v chránených a sociálnych dielňach na Slovensku. Veríme, že ľudský, etický a ekologický prístup je správnou cestou a chceme naďalej podporovať férovú prácu ľudí a ohľaduplný prístup k životnému prostrediu. Pridáš sa k nám?

tím sobi.eco

Poďakovanie

Za realizáciu kampane ďakujeme agentúre Elite Solutions. Partnermi kampane sú BigMedia a Dopravný podnik Bratislava. Do kampane sa zapojili aj ďalší unikátni ľudia. Viac už onedlho 🙂

Motýliky sobi.eco vznikli z unikátnej spolupráce s Emou Ondrejkovou a projektom ReTie (rozhovor)

V sobi.eco sme nadviazali novú spoluprácu a pripravili unikátne motýliky, ktoré budú vynikať na každom eko zmýšľajúcom človeku tohto tisícročia. Pri ich výrobe využívame recykláciu i upcykláciu starého textilu. Rozprávali sme sa s Emou Ondrejkovou, ktorá prípravu motýlikov zastrešuje. Ema je mimoriadne talentovaná dáma, ktorú ste už mohli popri našich aktivitách vidieť.

Povedz nám niečo o sebe. Kto si, čím sa v živote zaoberáš?

Volám sa Ema a som študentka-doktorandka. Na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave už 7. rok študujem odbor biotechnológie. V skratke to znamená, že sa pomocou živých organizmov alebo ich súčastí snažíme vytvárať priemyselne zaujímavé produkty. Tieto postupy predstavujú ekologickejšiu alternatívu k tradičným čisto „chemickým“ syntézam, čiže je to nielen z môjho pohľadu veľmi dôležitý a perspektívny odbor. Keď o tom ľuďom rozprávam, väčšinou sa tvária zhrozene (smiech), ale mňa veda naozaj baví a fascinuje.

Kde vidíš možnosti zodpovedného správania v každodennom živote?

Myslím si, že možností, ako žiť každý deň kúsok zodpovednejšie vo vzťahu k našej planéte je veľmi veľa. Začína to naozaj jednoduchými návykmi, ktoré podľa mňa zvládne každý, kto len trochu chce. Patrí sem napríklad neplytvať vodou, šetriť benzín a snažiť sa o niečo viac využívať hromadnú dopravu, neplytvať papierom, sáčkami a rukavicami v obchode, rozhodnúť sa nekúpiť oblečenie len preto, že je zľavnené a podobne. Ďalej je skvelé, keď sa človek odhodlá ísť po tejto ceste aj ďalej, napríklad začne nakupovať v bezobalových obchodoch, celkovo obmedzí nákupy nového oblečenia, auto sa snaží využívať len v nevyhnutných prípadoch a okrem bežného separovania odpadu v domácnosti (papier-plasty-komunál) kompostuje aj biologický odpad. Toto už vyžaduje viac úsilia, ale rozhodne to stojí za to.

Ty si však išla ešte ďalej. Začala so šitím motýlikov z použitých kravát. Nakoniec, s týmto nápadom si vyhrala aj národnú súťaž ECOidea v kategórii módny dizajn. Čo Ťa viedlo k tejto výrobe?

Celý nápad s kravatami sa začal veľmi pomaly a nenápadne. Na začiatku bola kopa krásnych kravát po dedkovi, ktoré nám bolo ľúto vyhodiť, preto sme si z nich nechali veľkú časť napriek tomu, že vtedy sme ešte netušili, čo s nimi bude. Po istom čase si z jednej kravaty sestra ušila mašľu do vlasov. Páčila sa mi, preto som si ušila tiež. A od mašle do vlasov bol už naozaj len kúsok k motýlikom. Tak som ušila druhú recyklovanú kravatovú vec v živote – prvého motýlika z kravaty. Dala som ho ako darček na narodeniny môjmu vtedy priateľovi, teraz už manželovi. Potom som ušila ešte niekoľko ďalších motýlikov ako darčeky, ľuďom sa to páčilo, mňa to začalo baviť, a tak sa začal príbeh ReTie (čítaj /:ritáj:/).

motýlik sobi.eco od Emy, foto: Mária Badinská

Odkiaľ sa dostávaš k materiálu? Predpokladám, že kravaty po dedkovi sa Ti už minuli…

To je pravda, ale o kravaty som nikdy nemala núdzu a momentálne si nemyslím, že je vôbec možné, aby som ich niekedy mala málo (teraz mám doma niečo cez 400 kravát). Keďže ľuďom sa táto myšlienka zvyčajne veľmi páči, sami mi píšu, či mi môžu poskytnúť kravaty, aby ich nemuseli vyhadzovať. Väčšinou sú to staré kravaty (po dedkovi, pradedkovi, strýkovi, atď.), ktoré je im ľúto vyhodiť, ale nájdu sa medzi nimi aj takmer nové kravaty, ktoré už navždy nesú stopy slávnostných obedov či prípitkov. Dobrou správou je, že aj takéto kravaty vieme pretvoriť a vrátiť ich späť do života. Z času na čas som chodila „loviť“ kravaty aj do sekáčov, ale to si už vedome zakazujem, lebo vždy by som najradšej vykúpila všetky.

Okrem motýlikov vyrábaš aj iné výrobky, aké sú to?

Hneď po predstavení motýlikov som musela vymýšľať niečo z kravát pre ženy – kamarátky, ktoré sa veľmi dožadovali dámskej alternatívy recyklovaných motýlikov. Tak vznikli prvé mašle, ktoré sa primárne viažu pod límec blúzky namiesto náhrdelníka, ale môžu sa použiť napríklad aj ako opasok či čelenka do vlasov. Po nich nasledovali momentálne veľmi obľúbené gumičky do vlasov, tzv. scrunchies. Okrem toho občas šijem aj čelenky, peračníky či náušnice.

Motýliky nielen ekologicky vyrábaš, ale aj ekologicky balíš a popisuješ. Povedala by si nám o tejto pridanej hodnote Tvojich výtvorov viac?

Motýliky balíme aj posielame v kartónových krabičkách bez zbytočných výplní, pretože motýlikom sa pri preprave nemá čo stať. Na vrchnú stranu krabičky jednou pečiatkou tlačíme naše logo, z vnútornej strany odtláčame druhú pečiatku, ktorá plní niekoľko funkcií naraz. Sú na nej uvedené informácie o produkte, poďakovanie za nákup a tiež odkaz na sociálne siete. Tým, že sa tieto informácie nachádzajú priamo na obale, vyhli sme sa použitiu ďalšieho zbytočného papiera – vizitky a letáčika. Gumičky a mašle „balíme“ na malé odrezky z tvrdého papiera, ktoré zas vznikajú ako odpad v rámarstve obrazov a nevedia ho tam nijak ďalej využiť.

motýlik sobi.eco z recyklovaných textílií a upcyklovaných kravát, foto: sobi.eco

Aktuálne si sa ako mladá inovátorka a dizajnérka zapojila aj do prípravy motýlikov sobi.eco. Popíšeš nám, z čoho sú vyrobené?

sobi.eco motýliky sú z prevažnej časti vyrobené z odrezkov materiálu, z ktorého vznikajú všetky ostatné sobi.eco produkty, to znamená z pevnej recyklovanej netkanej látky a bavlneného popruhu. Pásik okolo krku sme sa rozhodli šiť z kravát. Výsledkom je, že motýliky nie sú na 100% identické, sú originálne a navyše nemusíme nakupovať nový materiál. Jediným novým kúskom na celom motýliku je plastové zapínanie, ku ktorému sme zatiaľ nenašli ekologickejšiu alternatívu.

Plánuješ v budúcnosti vyrábať aj iné recyklované či upcyklované výrobky?

Vďaka súčasnej situácii sa teraz nachádzam v stave, kedy sú všetky nové nápady, čo som mala, v procese realizácie alebo už zrealizované. Ak však prídu nové inšpirácie (a ja nepochybujem, že prídu), tak sa do nových výrobkov určite pustím.

motýlik a obal na notebook sobi.eco, foto: Mária Badinská

Film o udržateľnej móde

Viete, aký dopad má na náš život módny priemysel? Tento krátky film rozpráva zaujímavé príbehy ľudí a nášho oblečenia.

Udržateľná móda a iniciatívy v regióne Vyšehradskej štvorky

Film vznikol v spolupráci so študentmi z Nemeckej školy v Prahe a maďarskou organizáciou Central-Hungarian Green Circle v rámci projektu s názvom Youth Changemakers and Awareness of Sustainable Solutions podporeného Medzinárodným vyšehradským fondom. Za spoluprácu na filme ďakujeme aj organizáciam EkoCharita (SK), KOKOworld (PL), EtikButik (CZ) a Greenpeace.

#V4Changemaker

Minimalizmus a zero waste vo svete konzumu

Všetkého veľa škodí. Uvedomelé kultúry, kde sa konzum zažral až do poslednej ľudskej bunky, ho začínajú odmietať. Prechádzajú k trendom ako zero waste a minimalizmus. Prečo sa to deje?

Nebolo tomu tak dávno, čo si ľudia na Slovensku mohli dovoliť veľmi málo. Po otvorení hraníc sa veci postupne menili. Ľudia chceli dopriať sebe aj svojim deťom viac. To samo o sebe nie je zlé. Ale ani prosperita nemôže rásť donekonečna. Inak ide na úkor druhých. S globalizáciou a masovou výrobou nie je dnes problém objednať si za pár eur či dokonca desiatky centov výrobky z druhej polovice našej zemegule.

Neustále rastúca materiálna prosperita ide na úkor druhých ľudí.

Krajiny, kde bol životný štandard dlhodobo vyšší však začali prichádzať na problémy konzumného spôsobu života. Tým najbadateľnejším je odpad a s ním súvisiace problémy týkajúce sa životného prostredia. Myšlienka zero waste (v slovenčine nulový odpad) začala rásť okolo roku 2000. Môžeme ju definovať ako etický, ekonomický, efektívny a vizionársky cieľ, ktorý má viesť ľudí k zmene ich životného štýlu a postupov tak, aby napodobňovali udržateľné prírodné cykly, kde sú všetky vyradené materiály navrhnuté tak, aby mohli byť znovu použité.

Zero waste preslávila aj autorka Bea Johnson, ktorá vo svojej knihe Domácnosť bez odpadu uvádza päť krokov (5 R – v zátvorkách nižšie originálne názvy v angličtine), ktorými by sa mala viesť domácnosť, ktorá chce výrazne znížiť svoje odpady a teda znížiť negatívny vplyv na životné prostredie:

  • Zamietni (Refuse) – neboj sa povedať nie a odmietnuť, čo nepotrebuješ
  • Zredukuj (Reduce) – čo skutočne potrebuješ a nemôžeš zamietnuť
  • Znovu použi (Reuse) – a oprav, čo nemôžeš zamietnuť nebo zredukovať
  • Zrecykluj (Recycle) – čo nemôžeš zamietnuť, zredukovať, alebo znovu použiť
  • Zvyšok skompostuj (Rot)

Tieto princípy si získavajú fanúšikov po celom svete. A nielen fanúšikov, ale aj nasledovateľov, ktorým sa zdá, že život s menším množstvom vecí môže byť skutočne kvalitnejší. Podobný princíp hlása aj minimalizmus.

Minimalizmus je o určení priorít, nezahlcovaním sa zbytočnosťami a zameraním sa na podstatné veci v živote človeka. Je aj o tom, aby veci nevlastnili nás, ale aby sme boli my tí, ktorým veci slúžia.

Viac sa o mojom vnímaní minimalizmu dočítate aj v nedávnom rozhovore na stránke Postoj.sk. Ľudia, ktorí začali uplatňovať princípy minimalizmu tvrdia, že im pomohli v nasledovných oblastiach:

  • Zbaviť sa nadbytočných vecí
  • Odstrániť neustálu nespokojnosť
  • Žiť v danom okamihu
  • Uskutočňovať skryté sny
  • Zamerať sa viac na zdravie
  • Vytvoriť viac ako spotrebovať
  • Rozvinúť svoju osobnosť

Tieto princípy poukazujú na to, že bezbrehý konzumizmus skutočne neprospieva a uvádza nás do čoraz väčšieho chaosu. Riadiť svoj život efektívne môžeme iba vtedy, keď neslúžime veciam. Tieto princípy nám v tom môžu pomôcť. Nemusí to však znamenať, že sa odteraz presťahujeme na farmu a budeme žiť „bio eko raw“ život a obliekať si čistú ľanovú vrecovinu. Extrémizmus ponúka síce rýchle, no často nedomyslené riešenia. Zároveň je škoda, že sa v dnešnom svete nálepka „zero waste“ a „eko“ stali v mnohých prípadoch iba marketingovým nástrojom, nie skutočným hľadaním riešení vo výrobných procesoch.

Ak chceme zlepšiť náš život a urobiť niečo aj pre našu Zem, začnime pomaly. Krok po kroku s riešeniami, ktoré nám pasujú. Skúšajme a zistime, čo nám vyhovuje. Na Slovensku vzniklo v poslednej dobe množstvo bezobalových obchodov, ktoré nás môžu inšpirovať. Každopádne, poďme spolu hľadať riešenia, ktoré nás posúvajú udržateľne a solidárne dopredu.

Za sobi.eco tím, Tomáš Horváth

4 tipy na jarné upratovanie, ktorým nezaťažíme seba ani prírodu

Nastal čas konečne sa zbaviť starých harabúrd, ktoré sa kopia v našich domácnostiach a ktoré sme roky presúvali z miesta na miesto v domnienke, že sa raz ešte zídu. Pohľad na vypratanú pivnicu a šatník dokáže u človeka vyvolať pocit spokojnosti či dokonca úľavu. Na druhej strane, pohľad na povaľujúci sa odpad či čierne skládky až taký prívetivý nie je. Spravme si poriadok v našich domácnostiach i v kanceláriách, skúsme však nami nepotrebné veci hneď nevyhadzovať.

1. OPRAVME TO

Nefunkčné hračky či elektroniku skúsme najprv svojpomocne opraviť. Ak je to nad naše sily, zverme túto úlohu do rúk renomovaným firmám. Ešte lepšie však spravíme, ak oslovíme a podporíme miestne malé špecializované firmy či drobných živnostníkov.

2. DARUJME TO ZA ODVOZ

Funkčné, no pre nás nepotrebné veci nemusia skončiť v koši. Naopak, mnohým ľuďom ešte určite poslúžia. Či už je to elektronika, nábytok, vždy sa nájde niekto, kto bude mať o túto „zbytočnosť“ záujem a komu urobí radosť na ďalšie roky. Taktiež už nami obnosené oblečenie môžeme dať do sekáčov. Alebo zimné oblečenie ocenia niektoré občianske združenia, ktoré sa venujú pomoci  ľuďom bez domova či sociálne slabším rodinám.

3. PRETRIEĎME TO

Ak už si naozaj myslíme, že naše nepotrebné veci sa už nedajú opraviť, alebo už ani nikto druhý o ne nebude mať záujem, tak ich jednoducho vyhoďme! Berme však ohľad na životné prostredie a skúsme odpad separovať. Triediť sa dá takmer všetko a takmer na každom kroku prostredníctvom kontajnerov. Tie, už ako vieme, sú farebne rozlíšené a  sú určené pre bežný domáci odpad. Pre objemnejší, pripadne nebezpečný odpad, slúžia zberné miesta či dvory, kde sa môžeme bez poplatku svojho odpadu zbaviť. Nefunkčné spotrebiče môžeme odovzdať aj u väčších predajcov elektroniky, ktorí z nich použijú diely na ďalšiu výrobu. Staré oblečenie, ktoré nevieme už nikomu posunúť, môžeme hodiť do kontajnerov Ekocharity, kde ho následne vytriedia a spracujú.

4. PRIDAJME STARÝM VECIAM NOVÚ FUNKCIU

Je to ďalšia z možností ako nakladať s odpadom. Príkladom môže byť starý nábytok, ktorý môžeme buď renovovať, alebo materiál z neho použiť na výrobu políc či nových skríň. Ojazdené pneumatiky sa dajú zužitkovať ako kvetináče či hojdačky. Taktiež z obnoseného šatstva sa dá zošiť nové oblečenie či módne doplnky. Na tomto princípe vznikla aj naša značka sobi.eco, ktorá staré oblečenie a plasty premieňa na obaly na notebooky, tablety či fľaše.

Takže, pustime sa do upratovania, ale myslime pri tom na prostredie okolo nás. A pred ďalším nákupom sa zamyslime, či danú vec naozaj potrebujeme. Celosvetovo totiž nakúpime 80 miliárd kusov oblečenia za rok, čo predstavuje o 400% oblečenia viac, ako pred 20 rokmi a každoročne vyhodíme toľko plastov, že by dokázali obkolesiť Zem 4 krát. Zdroje našej planéty sa míňajú, množstva ponúkaných opotrebovaných vecí je už častokrát nadbytok a recyklačné kapacity na rastúce množstvo odpadu nestačia… Preto po jarnom upratovaní zvažujme nutnosť našich ďalších nákupov.

autor: Fedor Matúš, dobrovoľník v tíme sobi.eco

Partneri a donori

Žiadne produkty v košíku.

Call Now Button