V sobi.eco sme nadviazali novú spoluprácu a pripravili unikátne motýliky, ktoré budú vynikať na každom eko zmýšľajúcom človeku tohto tisícročia. Pri ich výrobe využívame recykláciu i upcykláciu starého textilu. Rozprávali sme sa s Emou Ondrejkovou, ktorá prípravu motýlikov zastrešuje. Ema je mimoriadne talentovaná dáma, ktorú ste už mohli popri našich aktivitách vidieť.

Povedz nám niečo o sebe. Kto si, čím sa v živote zaoberáš?

Volám sa Ema a som študentka-doktorandka. Na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie STU v Bratislave už 7. rok študujem odbor biotechnológie. V skratke to znamená, že sa pomocou živých organizmov alebo ich súčastí snažíme vytvárať priemyselne zaujímavé produkty. Tieto postupy predstavujú ekologickejšiu alternatívu k tradičným čisto „chemickým“ syntézam, čiže je to nielen z môjho pohľadu veľmi dôležitý a perspektívny odbor. Keď o tom ľuďom rozprávam, väčšinou sa tvária zhrozene (smiech), ale mňa veda naozaj baví a fascinuje.

Kde vidíš možnosti zodpovedného správania v každodennom živote?

Myslím si, že možností, ako žiť každý deň kúsok zodpovednejšie vo vzťahu k našej planéte je veľmi veľa. Začína to naozaj jednoduchými návykmi, ktoré podľa mňa zvládne každý, kto len trochu chce. Patrí sem napríklad neplytvať vodou, šetriť benzín a snažiť sa o niečo viac využívať hromadnú dopravu, neplytvať papierom, sáčkami a rukavicami v obchode, rozhodnúť sa nekúpiť oblečenie len preto, že je zľavnené a podobne. Ďalej je skvelé, keď sa človek odhodlá ísť po tejto ceste aj ďalej, napríklad začne nakupovať v bezobalových obchodoch, celkovo obmedzí nákupy nového oblečenia, auto sa snaží využívať len v nevyhnutných prípadoch a okrem bežného separovania odpadu v domácnosti (papier-plasty-komunál) kompostuje aj biologický odpad. Toto už vyžaduje viac úsilia, ale rozhodne to stojí za to.

Ty si však išla ešte ďalej. Začala so šitím motýlikov z použitých kravát. Nakoniec, s týmto nápadom si vyhrala aj národnú súťaž ECOidea v kategórii módny dizajn. Čo Ťa viedlo k tejto výrobe?

Celý nápad s kravatami sa začal veľmi pomaly a nenápadne. Na začiatku bola kopa krásnych kravát po dedkovi, ktoré nám bolo ľúto vyhodiť, preto sme si z nich nechali veľkú časť napriek tomu, že vtedy sme ešte netušili, čo s nimi bude. Po istom čase si z jednej kravaty sestra ušila mašľu do vlasov. Páčila sa mi, preto som si ušila tiež. A od mašle do vlasov bol už naozaj len kúsok k motýlikom. Tak som ušila druhú recyklovanú kravatovú vec v živote – prvého motýlika z kravaty. Dala som ho ako darček na narodeniny môjmu vtedy priateľovi, teraz už manželovi. Potom som ušila ešte niekoľko ďalších motýlikov ako darčeky, ľuďom sa to páčilo, mňa to začalo baviť, a tak sa začal príbeh ReTie (čítaj /:ritáj:/).

Odkiaľ sa dostávaš k materiálu? Predpokladám, že kravaty po dedkovi sa Ti už minuli…

To je pravda, ale o kravaty som nikdy nemala núdzu a momentálne si nemyslím, že je vôbec možné, aby som ich niekedy mala málo (teraz mám doma niečo cez 400 kravát). Keďže ľuďom sa táto myšlienka zvyčajne veľmi páči, sami mi píšu, či mi môžu poskytnúť kravaty, aby ich nemuseli vyhadzovať. Väčšinou sú to staré kravaty (po dedkovi, pradedkovi, strýkovi, atď.), ktoré je im ľúto vyhodiť, ale nájdu sa medzi nimi aj takmer nové kravaty, ktoré už navždy nesú stopy slávnostných obedov či prípitkov. Dobrou správou je, že aj takéto kravaty vieme pretvoriť a vrátiť ich späť do života. Z času na čas som chodila „loviť“ kravaty aj do sekáčov, ale to si už vedome zakazujem, lebo vždy by som najradšej vykúpila všetky.

Okrem motýlikov vyrábaš aj iné výrobky, aké sú to?

Hneď po predstavení motýlikov som musela vymýšľať niečo z kravát pre ženy – kamarátky, ktoré sa veľmi dožadovali dámskej alternatívy recyklovaných motýlikov. Tak vznikli prvé mašle, ktoré sa primárne viažu pod límec blúzky namiesto náhrdelníka, ale môžu sa použiť napríklad aj ako opasok či čelenka do vlasov. Po nich nasledovali momentálne veľmi obľúbené gumičky do vlasov, tzv. scrunchies. Okrem toho občas šijem aj čelenky, peračníky či náušnice.

Motýliky nielen ekologicky vyrábaš, ale aj ekologicky balíš a popisuješ. Povedala by si nám o tejto pridanej hodnote Tvojich výtvorov viac?

Motýliky balíme aj posielame v kartónových krabičkách bez zbytočných výplní, pretože motýlikom sa pri preprave nemá čo stať. Na vrchnú stranu krabičky jednou pečiatkou tlačíme naše logo, z vnútornej strany odtláčame druhú pečiatku, ktorá plní niekoľko funkcií naraz. Sú na nej uvedené informácie o produkte, poďakovanie za nákup a tiež odkaz na sociálne siete. Tým, že sa tieto informácie nachádzajú priamo na obale, vyhli sme sa použitiu ďalšieho zbytočného papiera – vizitky a letáčika. Gumičky a mašle „balíme“ na malé odrezky z tvrdého papiera, ktoré zas vznikajú ako odpad v rámarstve obrazov a nevedia ho tam nijak ďalej využiť.

Aktuálne si sa ako mladá inovátorka a dizajnérka zapojila aj do prípravy motýlikov sobi.eco. Popíšeš nám, z čoho sú vyrobené?

sobi.eco motýliky sú z prevažnej časti vyrobené z odrezkov materiálu, z ktorého vznikajú všetky ostatné sobi.eco produkty, to znamená z pevnej recyklovanej netkanej látky a bavlneného popruhu. Pásik okolo krku sme sa rozhodli šiť z kravát. Výsledkom je, že motýliky nie sú na 100% identické, sú originálne a navyše nemusíme nakupovať nový materiál. Jediným novým kúskom na celom motýliku je plastové zapínanie, ku ktorému sme zatiaľ nenašli ekologickejšiu alternatívu.

Plánuješ v budúcnosti vyrábať aj iné recyklované či upcyklované výrobky?

Vďaka súčasnej situácii sa teraz nachádzam v stave, kedy sú všetky nové nápady, čo som mala, v procese realizácie alebo už zrealizované. Ak však prídu nové inšpirácie (a ja nepochybujem, že prídu), tak sa do nových výrobkov určite pustím.